to chcel vzdať. Ten chlapec bol obrovský, boj proti nemu bol márny, a on už nemohol zniesť ďalšiu bitku. Ale niečo v ňom mu nedovolilo to len tak nechať. Nemohol prehrať. Nie pred všetkými týmito ľuďmi.
Nevzdávaj to. Vstávaj. Vstávaj!
Thor nejako našiel v sebe ďalšiu silu. Zastonal, prevalil sa, dostal sa na ruky a kolená, a potom pomaly na nohy. Obrátil sa na chlapca, krvácajúc a s opuchnutými očami len ťažko videl, sťažka dýchal, ale zaťal a zdvihol päste.
Obrovský chlapec sa otočil a zadíval sa na Thora. Pokrútil neveriacky hlavou.
"Mal si ostať dole, chlapče," vyhrážal sa, keď sa približoval späť k Thorovi.
"DOSŤ!" Zakričal hlas. "Elden, ustúpte!"
Náhle medzi nich vstúpil rytier, natiahol dlaň a zastavil Eldena. Dav stíchol, a všetci sa pozreli na rytiera. Bolo zrejmé, že tento muž tu má veľký rešpekt.
Thor sa na rytiera pozrel s úctou. Mal po dvadsiatke, bol vysoký so širokými ramenami. Mal hranatú čeľusť a hnedé, dobre udržiavané vlasy. Thor si ho na prvý pohľad obľúbil. Jeho prvotriedne brnenie – retiazková košela vyrobená z lešteného striebra, niesla kráľovský erb: Sokola z rodu MacGil. Thorovi vyschlo v krku - stál pred členom kráľovskej rodiny. Nemohol tomu uveriť.
"Vysvetli čo si zač, chlapče," povedal Thorovi. "Prečo si vtrhol do našej arény bez pozvania?"
Než stačil odpovedať, náhle traja členovia kráľovskej gardy vstúpili do kruhu. Veliteľ stráže sťažka dýchal a ukazoval prstom na Thora.
"Nepočúvol naše rozkazy!" Zakričal strážnik. "Idem ho spútať a vziať ho do kráľovskej kobky!"
"Neurobil som nič zlé!" Thor zaprotestoval.
"Neurobil?" Zakričal strážnik. "A nepozvaný pobehovať po kráľovskom majetku?"
"Všetko, čo som chcel, bolo šanca!" Zakričal Thor, a obrátil sa s prosebným výrazom na rytiera pred ním, člena kráľovskej rodiny. "Všetko, čo som chcel, bola šanca sa pripojiť k Légii!"
"To cvičisko je len pre pozvaných, chlapče," ozval sa drsný hlas.
Do kruhu vystúpil bojovník, široký päťdesiatnik s holou hlavou, krátkymi fúzami a jazvou cez nos. Vyzeral, ako by bol profesionálnym vojakom celý svoj život a podľa znaku na jeho brnení – zlatej brošni na hrudi – bol ich veliteľom. Thorovi sa rozbúšilo srdce – generál.
"Nebol som pozvaný, pane," povedal Thor. "To je pravda. Ale je to môj životný sen, tu byť. Jediné, čo chcem, je šanca vám ukázaťčo dokážem. Som rovnako dobrý ako ktorýkoľvek z týchto regrútov. Dajte mi jednu šancu to dokázať. Prosím. Vstup do Légie je všetko, o čom som kedy sníval."
"Toto bojisko nie je pre rojkov, chlapče, " prišla jeho drsná odpoveď. "To je pre bojovníkov. Neexistujú žiadne výnimky našich pravidiel: Regrúti sú vyberaní."
Generál prikývol a kráľovská stráž pristúpila k Thorovi, aby ho spútala.
Rytier z kráľovskej rodinny však náhle vystúpil, natiahol dlaň a zablokoval strážcov.
"Možno, príležitostne, môže byť urobená aj výnimka, " povedal.
Strážnik sa na neho prekvapene pozrel, očividne chcel niečo povedať, ale musel držať jazyk za zubami v úcte ku kráľovskej rodine .
"Obdivujem tvojho ducha, chlapče, " pokračoval rytier. "Predtým než ťa pošleme domov, chcel by som vidieť, čo dokážeš."
"Ale Kendrick, máme naše pravidlá - " povedal generál, zjavne nespokojný.
"Kráľovská rodina vytvára pravidlá," odpovedal Kendrick prísne, " a Légia sa zodpovedá kráľovskej rodine."
"Sme zodpovední vášmu otcovi, kráľovi, a nie vám, " odporoval generál, rovnako vzdorovitý.
Vzduch bol napätý. Thor radšej nechcel ani pomyslieť akú šlamastiku práve spôsobil.
"Poznám svojho otca a viem, čo by chcel. On by dal tomuto chlapcovi šancu. A to je to, čo urobíme."
Generál nakoniec ustúpil.
Kendrick sa obrátil k Thorovi a prezeral si ho svojimi hnedými prenikavými očami. Mal naozaj kráľovskú tvár, ale aj tvár bojovníka.
"Dám ti iba jednu jedinú šancu, " povedal Thorovi. "Uvidíme, či zasiahneš tamtu značku."
Ukázal na hromadu sena ďaleko cez pole, s malou červenou škvrnou v strede. Niekoľko oštepov bolo zapichnutých v sene, ale ani jeden netrafil červený stred.
"Ak dokážeš toto, čo zatiaľ nikto z ostatných chlapcov, ak odtiaľto trafíš tamtú značku, tak potom sa k nám môžeš pripojiť."
Rytier ustúpil stranou a Thor cítil ako sa všetky oči upreli na neho.
Všimol si stojan na oštepy a opatrne si ich poprezeral. Boli to najkvalitnejšie oštepy, aké kedy videl, vyrobené z masívneho dubu, zabalené v najjemnejšej koži. Srdce mu búšilo, keď vykročil vpred, chrbtom ruky si utrel krv z nosa. Cítil sa viac nervózny, než kedykoľvek predtým v živote. Je jasné, že dostal takmer nesplniteľnú úlohu. Ale musel to skúsiť.
Thor sa natiahol a vzal si oštep, nie príliš dlhý, nie príliš krátky. Poťažkal zbraň v ruke – bola pevná a ťažká. Nie ako tie, ktoré používal doma. Ale to je dobre. Cítil, že možno, len možno, by mohol trafiť. Koniec koncov, hádzanie oštepom bola jeho najlepšia zručnosť, hneď po hadzaní kameňom, a dlhé dní strávené v divočine mu poskytli dostatok cieľov. Vždy bol schopný trafiť aj to, čo jeho bratia nedokázali.
Thor zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Ak netrafí, stráže ho odvlečú do väzenia - a jeho šanca na vstup do Légie bude navždy zničená. V tomto okamihu ide o všetko, o čom kedy sníval.
Modlil sa k Bohu so všetkým, čo mal.
Bez váhania, Thor otvoril oči, urobil dva kroky vpred, natiahol sa a hodil oštepom.
Zadržal dych a sledoval ako letí vzduchom.
Prosím, Bože. Prosím.
Oštep plával hustým tichom, a Thor cítil ako ho sleduje stovka očí.
Potom, po chvíli ktorá trvala celú večnosť sa ozval zvuk, nezameniteľný zvuk kedy hrot oštepu preniká do kopy sena. Thor sa ani nemusel pozerať. Vedel, on jednoducho vedel, že to bola perfektná trefa. Už podľa toho ako mu oštep sedel v ruke, ako sa mu napnuli všetky šľachy keď hádzal, cítil, že svoj cieľ neminie.
Thor sa odvážil pozrieť, a uvidel, s obrovskou úľavou, že mal pravdu. Oštep našiel svoje miesto v strede červenej značky – bol tam jediný. Dokázal to, čo ostatní regrúti nezvládli.
Obklopilo ho omračujúce ticho. Cítil ako na neho ďalší regrúti - ale aj rytieri – udivene civeli.
Konečne pristúpil Kendrick a tvrdo potľapkal Thora dlaňou na chrbte. Naširoko sa usmial.
"Mal som pravdu," povedal. "Zostaneš!"
"Čože, môj pane!" Kričala kráľova stráž. "To nie je fér! Tento chlapec prišiel nepozvaný!"
"Trafil tamten znak. To je jeho moja pozvánka pre neho"
"Je oveľa mladší a menší ako ostatní. Toto nie je materská školka, " povedal generál.
"Ja som radšej za menších vojakov, ktorí dokážu trafiť cieľ, ako obra, ktorý s tým má problém, " odpovedal rytier.
"Mal len šťastie! " Zakričal veľký chlapec,