Azakis. âNechali sme ich tam, keÄ sme tam boli naposledy. Slúžili nám ako znaÄky na oznaÄenie miesta nášho nákladu plastu.â
âSuper,â zvolala Elisa. âTeraz sa to pomaly vyjasÅuje.â
âPrepáÄ, hlúpa otázka,â povedal Jack obrátiac sa k mimozemÅ¡Å¥anovi. âAle ak by sme chceli použiÅ¥ tieto veci ako nádoby, naprÃklad na vodu, mali by sme vymyslieÅ¥ aj praktický systém na otvorenie a zatvorenie. Ako by sa to dalo vymyslieÅ¥?â
âJednoduché. StaÄà použiÅ¥ druhý hranol a vytvarovaÅ¥ z neho vieÄko.â
âSom hlupák, že som na to nepomyslel,â zvolal Jack a udrel sa po Äele.
âAko voláte tieto sympatické veciÄky?â opýtala sa Elisa zvedavo.
âNa naÅ¡ej planéte ich voláme Shani,â odpovedal Azakis a znovu zruÅ¡il guľu a vrátil jej tmavý hranol.
âTakže toto je malý Shani,â povedala Elisa s úsmevom znova si obzerajúc hranol. âMôžem aj ja skúsiÅ¥ nieÄo vytvoriÅ¥?â
âNo, nie je to také jednoduché. Ja to dokážem, pretože na jeho programovanie v reálnom Äase využÃvam moje zariadenie N^COM. Takže, buÄ naimplantujem jedno aj tebe alebo...â PreruÅ¡il sa a zaÄal sa prehrabávaÅ¥ v zásuvke na boku konzoly. Po niekoľkých sekundách vytiahol prilbu podobnú tej, ktorú predtým použÃvali na dýchanie, a podal ju Elise dokonÄiac vetu: âpoužijeÅ¡ toto.â
âTo si mám nasadiÅ¥ na hlavu?â opýtala sa váhavo Elisa.
âIste.â
âNieže mi to osmažà mozog?!â
Azakis sa usmial. Opatrne ju chytil za ruky a pomohol jej správne si prilbu nasadiť.
âA teraz?â
âZober Shani medzi prsty a mysli na nejaký predmet. Nemaj strach, Äo sa týka rozmerov. Je naprogramovaný tak, aby po premene nepresiahol meter kubický.â
Elisa zatvorila oÄi a skoncentrovala sa. Po niekoľkých sekundách sa medzi jej rukami zjavil trojramenný strieborný svietnik.
âBože,â zvolala oÄarená. âTo je absurdné. Neuveriteľné.â Elisa nedokázala udržaÅ¥ svoje emócie. Obracala svietnik v rukách a skúmala jeho detaily. âJe presne taký, ako som si ho predstavovala. To nie je možné, snÃvam.â
Nasiriya â Nástrahy
Dva veľké otvorené džÃpy prichádzajúce zo severnej Äasti mesta, každý s troma osobami, zastali pred Äerveným semaforom na zdanlivo opustenej križovatke. Trpezlivo Äakali na zelenú a potom pomaly pokraÄovali v jazde ÄalÅ¡Ãch približne dvadsaÅ¥ metrov, až kým nedoÅ¡li k starej opustenej dielni.
Z prvého z dvoch džÃpov zliezol korpulentný chlap so starými nožnicami, ktorý sa opatrne priblÞil k vchodu a prestrihol hrdzavý železný drôt, ktorý držal zavreté veľké dvere. IhneÄ za nÃm vystúpil z druhého vozidla druhý muž. Ak on bol dosÅ¥ korpulentný. SpoloÄnými silami presunuli starý panel, ktorý slúžil ako dvere. Museli sa trochu namáhaÅ¥, ale nakoniec sa panel s kovovým Å¡kripotom otvoril. Panel posunuli nabok, ÄÃm sa vchod úplne odkryl.
VodiÄi oboch vozidiel, ktorà Äakali s motormi na minimálnych otáÄkach, voÅ¡li do starej dielne a vypli motory.
âIdeme,â povedal muž, ktorý vyzeral na šéfa, zatiaľ Äo z džÃpov zoskakovali ÄalÅ¡Ã traja. Dvaja, ktorà ostali pri vchode, sa pripojili k skupinke a vÅ¡etci Å¡iesti voÅ¡li do hlavného vchodu reÅ¡taurácie.
âVy traja, dozadu,â nariadil šéf.
VÅ¡etci Älenovia malej prepadovej skupiny boli ozbrojenà puÅ¡kami AK-47 a na opaskoch niektorých z nich boli zahnuté puzdrá na arabské nože Janbiya. Neboli to veľmi dlhé dýky, ale ich Äepele boli naostrené na oboch stranách, Äo z nich robilo skutoÄne hrozivé zbrane.
Majiteľ reÅ¡taurácie, vedomý si skutoÄnosti, že každú chvÃľu mohli prÃsÅ¥ jeho spoloÄnÃci, lietal medzi salónikom a zadným vchodom, odkiaľ vyzeral vonku, aby kontroloval podozrivé pohyby. Túto jeho nervozitu si vÅ¡ak vÅ¡imol generál, ktorý bol dosÅ¥ skúsený na to, aby si domyslel, že nieÄo nie je v poriadku. S výhovorkou, že si berie fľaÅ¡u piva, priblÞil sa k uchu tlsÅ¥ocha a zaÅ¡epkal: âNezdá sa ti, že ten tvoj kamarát je nejaký nervózny?â
âPravdu povediac, aj ja som si to už vÅ¡imol,â odpovedal tlsÅ¥och potichu.
âOdkedy ho poznáš? Nie že nám organizuje nejaké blbé prekvapenie?â
âNie, to snÃ¡Ä nie... Vždy to bol správny chlap.â
âKeÄ hovorÃÅ¡,â povedal generál a rýchlo vstal zo stoliÄky, âale sa mu neverÃm. Ideme preÄ, a to rýchlo.â
ÄalÅ¡Ã dvaja sa na seba chvÃľku neveriacky pozerali, potom sa aj oni zdvihli a iÅ¡li za majiteľom.
âVÄaka za vÅ¡etko,â povedal tlsÅ¥och, âale teraz musÃme padaÅ¥,â a vsunul mu do vrecka koÅ¡ele stodolárovku.
âAle veÄ ste eÅ¡te nemali dezert,â namietol kuÄeravý chlap.
âLepÅ¡ie, držÃm diétu,â odpovedal tlsÅ¥och a ponáhľal sa k dverám. Vykukol za záves a, keÄže nevidel niÄ zvláštne, naznaÄil ÄalÅ¡Ãm dvom, aby ho nasledovali. Nestihol sa dostaÅ¥ ani cez prah, keÄ kútikom oka postrehol tri sprava sa blÞiace osoby.
âBastard,â stihol iba vykrÃknuÅ¥, keÄ mu najbližšà z troch lámanou angliÄtinou nakázal zastaviÅ¥ sa. Namiesto toho odtrhol z opasku granát a, otoÄiac sa k svojim kamarátom, zvolal âFlashbang!â
Tà dvaja okamžite zavreli oÄi a zapchali si uÅ¡i. Hlbokú noc preruÅ¡ilo oslepujúce svetlo a hluÄný výbuch. Traja útoÄnÃci, prekvapenà reakciou tlsÅ¥ocha, ostali niekoľko sekúnd oslepenà a ohluÅ¡enà výbuchom granátu, preto nestihli zastaviÅ¥ troch AmeriÄanov, ktorà utekali smerom k svojmu vozidlu.
âPáľte,â zvolal šéf prepadovej skupiny.
Dávka z AK-47 sledovala uteÄencov, ale vzhľadom na to, že úÄinok flashbang eÅ¡te nepominul, strely nikoho nezasiahli.
âPreÄ, preÄ,â kriÄal chudý, vytiahol svoju Berettu M9 z puzdra pod pažou a odpovedal na streľbu.
TlsÅ¥och v behu vytiahol z vrecka saka diaľkový ovládaÄ a otvoril dvere vozidla. Potom skoÄil dovnútra a uchytil jednu z puÅ¡iek M-16, ktoré