Danilo Clementoni

Skríženie S Nibiru


Скачать книгу

      Pri pohľade na naÅ¡ich dvoch dôstojníkov ním trhlo, no okamžite sa zorientoval, ostal ticho a tváril sa čo najsmutnejÅ¡ie.

      â€žÄŽakujem, vojak,“ povedal chudý plukovník, vyÅ¥ahujúc z vrecka svoju Berettu M9. „Teraz si toho ničomníka zoberieme na starosÅ¥ my.“

      Kozmická loď – Akčný plán

      â€žNie je to vzruÅ¡ujúce vedieÅ¥, že to budeme práve my dvaja, kto zachráni Zem, láska moja?“ opýtala sa Elisa, dívala sa pritom plukovníkovi do očí ako pradúca mačička a uchytila ho za ruku.

      â€žTo ako myslíš, že „Láska moja“? Nezdá sa ti, že preháňaÅ¡?“ ozval sa Jack a zamračil sa pritom.“

      Elisa až nadskočila a až keď sa plukovník usmial a pohladil ju po líci, pochopila, že si z nej uÅ¥ahoval. „Hnusák jeden! Už nikdy viac si zo mňa nerob žarty, ináč uvidíš...,“ a udrela ho do hrudníka.

      â€žNo tak, už sa nezlosti,“ poÅ¡epkal jej Jack a jemne si ju privinul k sebe. „Dobre, bol to hlúpy žart, uznávam. Už to viac neurobím.“

      To nečakané objatie zapôsobilo na doktorku upokojujúco. Cítila, ako sa dovtedy nahromadené napätie začalo topiÅ¥ ako lanský sneh. Po vÅ¡etkom, čo sa stalo v posledných hodinách, to bolo práve to, čo potrebovala. Odovzdala sa do jeho rúk, pomaly zatvorila oči, oprela si hlavu o jeho statnú hruď a úplne sa uvoľnila.

      Azakis sa medzitým vsunul do eÅ¡te stále príliÅ¡ úzkej kabíny H^COM a čakal na odpoveď na svoju žiadosÅ¥ o komunikáciu, ktorá sa mala zjaviÅ¥ na holografickom paneli pred ním.

      Zo stredu obrazovky pred ním sa šírili pestrofarebné vlny podobné vlnám na jazere, keď doň hodíte kameň. No o chvíľu začali vlny miznúť a namiesto nich sa zjavili rysy vekom poznačenej tváre jeho nadriadeného StareÅ¡inu.

      â€žAzakis,“ oslovil ho s náznakom úsmevu starec a pomaly zdvihol na pozdrav aj kostnatú ruku. „Čo môže pre teba urobiÅ¥ tento starec?“

      â€žDvom pozemÅ¡Å¥anom sme odhalili pravdu.“

      â€žTak to bolo skutočne odvážne,“ poznamenal StareÅ¡ina a podoprel si bradu. „Ako to zobrali?“

      â€žNuž, povedzme, že po začiatočnom zdesení reagovali celkom dobre.“ Azakis urobil krátku prestávku a potom vážne pokračoval: „Navrhli sme im použiÅ¥ náš toroid so superfluidom.“

      â€žToroid?“ zvolal starec na obrazovke a náhle vyskočil na nohy ako mladík. „Veď eÅ¡te neboli urobené vÅ¡etky skúšky. Pamätáš sa, čo sa stalo poslednýkrát, vÅ¡ak? S tou hračkou by sme mohli vytvoriÅ¥ nekontrolovanú gravitačnú fluktuáciu a, okrem toho, existuje riziko, že by sa mohla vytvoriÅ¥ dokonca aj čierna diera.“

      â€žViem. Viem to veľmi dobre,“ odpovedal skleslo Azakis. „Ale, na druhej strane, nevidím alternatívu. Ak tentokrát nepoužijeme drastické prostriedky, prechod Kodonu by pre pozemÅ¡Å¥anov mohol maÅ¥ fatálne dôsledky.“

      â€žAký je tvoj plán?“

      â€žSkríženie obežných dráh oboch planét sa odhaduje o menej ako sedem dní. Mal by si daÅ¥ pripraviÅ¥ toroid a daÅ¥ mi ho dopraviÅ¥ sem niekoľko dní predtým.“

      â€žVieÅ¡, že nemáme veľa času.“

      â€žMusíš mi nechaÅ¥ nejakú rezervu na jeho umiestnenie, konfiguráciu a procedúru na jeho aktiváciu.“

      â€žMám nejakú zlú predtuchu,“ povedal StareÅ¡ina a preÅ¡iel si rukou po bielych vlasoch.

      â€žPetri je so mnou. VÅ¡etko dobre dopadne.“

      â€žSte dvaja Å¡ikovní chlapci, nemám o tom žiadne pochybnosti, ale dávajte veľký pozor. Hentá vec by sa mohla premeniÅ¥ na neľútostnú zbraň.“

      â€žSnaž sa nám ho dopraviÅ¥ včas, zvyÅ¡ok si už berieme na starosÅ¥ my. Neobávaj sa.“

      â€žDobre, budem Å¥a kontaktovaÅ¥ hneď, len čo bude vÅ¡etko pripravené. Veľa Å¡Å¥astia.“

      Tvár nadriadeného zmizla z monitora, na ktorom sa znovu zobrazovali rovnaké pestrofarebné vlny ako predtým.

      Azakis sa pomaly zdvihol z nepohodlného kresielka a chvíľku len tak postával s rukami opretými o pult. Mysľou sa mu preháňalo tisíc myÅ¡lienok, po chrbte mu prebehli zimomriavky a naraz mal taký neurčitý pocit, že sa hrnú do poriadnej Å¡lamastiky.

      â€žZak,“ zvolal veselo jeho priateľ, keď ho uvidel vynoriÅ¥ sa z kabíny H^COM. „Čo hovorí starý?“

      Azakis sa ponaÅ¥ahoval a potom pokojne povedal: „Dal nám svoje požehnanie. Ak pôjde vÅ¡etko podľa plánov, budeme maÅ¥ toroid, alebo, ako ho voláme teraz, Newark, presne deň pred skrížením dráh.“

      â€žDúfajme len, že to zvládneme. Nebude ľahké nakonfigurovaÅ¥ hentú vecičku za takú krátku dobu.“

      â€žÄŒoho sa obávaÅ¡, kamarát?“ odpovedal s náznakom úsmevu Azakis „V najhorÅ¡om prípade otvoríme priestorovo časovú odchýlku, ktorá vcucne Zem, Kodon, Nibiru a vÅ¡etky ostatné satelity jedným dychom.“

      Dvaja pozemÅ¡Å¥ania, ktorí stáli opodiaľ, ale ktorým neuÅ¡lo ani jedno vypovedané slovo rozhovoru, ostali ako skamenelí.

      â€žÄŒo to hovoríš?“ hlesla Elisa hľadiac na nich rozšírenými očami. „Priestorovo časová odchýlka? Vcucnutie? ChceÅ¡ tým povedaÅ¥, že ak by tento plán nefungoval, boli by sme to my, kto by zapríčinil zničenie naÅ¡ej aj vaÅ¡ej populácie?“

      â€žNuž, minimálne riziko tu existuje,“ poznamenal pokojne Azakis.

      â€žMinimálne riziko?! A to nám hovoríš len tak, s tým svojím pokojným výrazom na tvári? Ty musíš byÅ¥ skutočne blázon a my eÅ¡te väčší.“

      â€žUpokoj sa, zlatko,“ zasiahol Jack, uchopil ju za plecia a pozeral sa jej rovno do očí. „Sú oveľa Å¡ikovnejší a múdrejší ako my a ak sa rozhodli pre túto cestu, nemôžeme robiÅ¥ nič iné, iba s nimi súhlasiÅ¥ a pomáhaÅ¥ im zo vÅ¡etkých síl.“

      Doktorka si zhlboka vzdychla a povedala: „Musím si sadnúť. Tento deň bol veľmi náročný. Ak to pôjde takto aj ďalej, tak to nevydržím.“

      Jack ju chytil pod pazuchu a odviedol ju k najbližšiemu kresielku. Elisa si naň