Danilo Clementoni

Návrat


Скачать книгу

ection>

      

      Danilo Clementoni

      Návrat

      Dobrodružstvá Azakisa a Petriho

      Pôvodný názov: Návrat

      Preložila: Janka Lopatníková

      Vydal: Tektime – www.traduzionelibri.it

      Príbeh tejto knihy je vymyslený. Uvedené mená, osoby a organizácie sú plodom predstavivosti autora a slúžia na podporu autenticity príbehu. Akákoľvek analógia so skutočnými udalosÅ¥ami alebo reálnymi osobami, živými či mŕtvymi, je úplne náhodná.

      NÁVRAT

      Copyright © 2013 Danilo Clementoni

      1. vydanie: november 2013

      Vydané a vytlačené na vlastné náklady

      facebook: www.facebook.com/libroilritorno

      blog: dclementoni.blogspot.it

      e-mail: [email protected]

      VÅ¡etky práva vyhradené. Žiadna časÅ¥ tejto publikácie sa nesmie žiadnym spôsobom reprodukovaÅ¥, mechanicky ani elektronicky, bez predchádzajúcej písomnej autorizácie vydavateľa, s výnimkou krátkych úryvkov

       slúžiacich na recenziu.

      Mojej manželke a môjmu synovi za ich trpezlivosÅ¥, ktorú mali so mnou a za vÅ¡etky hodnotné odporúčania, ktorými prispeli k zlepÅ¡eniu tohto románu.

      Mimoriadne poďakovanie patrí vÅ¡etkým mojim priateľom, ktorí ma neustále podporovali a povzbudzovali v pokračovaní na tomto diele, ktoré by možno, bez nich, nikdy neuvidelo svetlo sveta.

      Rád by som poďakoval Janke Lopatníkovej, mojej prekladateľke, za spoluprácu, ako aj za nadÅ¡enie a profesionalitu venované tomuto prekladu.

      â€žVracali sme sa. Uplynul iba jeden náš solárny rok, odkedy sme boli donútení v zhone opustiÅ¥ planétu, ale pre nich uplynulo 3 600 pozemských rokov. Nikto nevedel, čo nás očakáva.“

      Ãšvod

      Dvanásta planéta, Nibiru (Planéta prechodu), ako ju volali Sumeri alebo Marduk (Kráľ nebies), ako ju nazvali Babylončania, je v skutočnosti kozmické teleso obiehajúce okolo nášho slnka s dobou obehu 3 600 rokov. Jej obežná dráha je značne elipsovitá, retrográdna (vzhľadom na ostatné planéty obieha okolo slnka v opačnom smere) a je veľmi naklonená vzhľadom na rovinu naÅ¡ej slnečnej sústavy.

      Každé jej cyklické priblíženie takmer vždy spôsobilo v naÅ¡ej slnečnej sústave obrovské medziplanetárne otrasy, ktoré spôsobili nielen odchýlky z obežných dráh zasiahnutých planét, ale aj samotnú ich konformáciu. A práve pri jednom z najbúrlivejších prechodov bola majestátna planéta Tiamat, ktorá sa nachádzala medzi Marsom a Jupiterom, s hmotnosÅ¥ou dosahujúcou takmer deväťnásobok aktuálnej hmotnosti Zeme, bohatá na vodu a s jedenástimi družicami, zničená impozantným nárazom. Jedna zo siedmich družíc obiehajúcich okolo planéty Nibiru narazila do obrovského telesa Tiamat a prakticky ho rozhodila na dve polovice, pričom oba zvyÅ¡ky zaujali odliÅ¡né obežné dráhy. Pri nasledujúcom prechode („druhý deň“ Genézy) zostávajúce družice Nibiru dokončili dielo úplným zničením jednej z dvoch častí vytvorených pri prvom náraze. ČasÅ¥ úlomkov vznikajúcich pri mnohých nárazoch vytvorila to, čo dnes nazývame „Pásmo planétok“ alebo „Kovaný náramok“, ako ho volali Sumeri. Iné úlomky boli zase začlenené do dráh blízkych planét. Bol to predovÅ¡etkým Jupiter, ktorý zachytil väčšinu úlomkov, čím si značne zväčšil svoju hmotu.

      Umelé družice z katastrofy, vrátane tých, ktoré prežili z planéty Tiamat, boli väčšinou „odhodené“ na externé obežné dráhy a vytvorili telesá, ktoré dnes poznáme ako „kométy“. Tá časÅ¥, ktorá prežila aj druhý prechod, sa zase umiestnila na stabilnej obežnej dráhe medzi Marsom a VenuÅ¡ou, zobrala si so sebou poslednú zostávajúcu družicu a vytvorila tak zostavu, ktorú dnes poznáme pod menom Zem so svojím nerozlučným spoločníkom Mesiacom.

      Jazvu spôsobenú kozmickým nárazom, ku ktorému doÅ¡lo približne pred 4 miliardami rokov, vidno čiastočne eÅ¡te aj dnes. Zbrázdenú časÅ¥ planéty v súčasnosti úplne zakrýva voda, ktorá sa dnes volá Tichý oceán. Ten zaberá približne tretinu zemského povrchu, čo je viac ako 179 miliónov kilometrov Å¡tvorcových. Na celej tejto obrovskej ploche sa prakticky nenachádzajú žiadne suché miesta, iba obrovská roklina siahajúca do hĺbok viac ako desaÅ¥ kilometrov.

      V súčasnosti sa Nibiru svojou konformáciou veľmi podobá Zemi. Dve tretiny jej povrchu pokrýva voda, zvyÅ¡ok zaberá jediný kontinent, ktorý sa rozprestiera zo severu na juh, a jeho celková plocha presahuje 100 miliónov Å¡tvorcových kilometrov. Niektorí jej obyvatelia už státisíce rokov využívajú cyklické približovanie sa ich planéty k naÅ¡ej, systematicky nás navÅ¡tevovali a pri každej svojej návÅ¡teve ovplyvnili kultúru, poznatky, technológiu a dokonca samotnú evolúciu ľudskej rasy. NaÅ¡i predkovia im dávali rôzne mená, ale snáď najvhodnejÅ¡ie meno pre nich bolo odjakživa „Bohovia“.

      Kozmická loď Theos – 1 000 000 km od Jupitera

      Azakis si pohodlne lebedil vo svojom kresle, ktoré sa automaticky prispôsobovalo jeho telu a ktoré mu vlastnými rukami zostrojil a pri príležitosti jeho prvého medziplanetárneho letu pred niekoľkými rokmi daroval dávny priateľ Remeselník.

      â€žPrinesie ti Å¡Å¥astie,“ povedal mu toho dňa. „Pomôže ti uvoľniÅ¥ sa a, keď to budeÅ¡ potrebovaÅ¥, aj urobiÅ¥ správne rozhodnutia.”

      Dá sa povedaÅ¥, že sediac v tom kresle urobil veľa rozhodnutí a aj Å¡Å¥astie stálo často na jeho strane. Aj preto sa vždy snažil, aby mal túto drahú spomienku vždy so sebou, a to aj za cenu poruÅ¡enia mnohých predpisov, podľa ktorých by svoje kreslo používaÅ¥ nemal, predovÅ¡etkým na vesmírnej lodi kategórie Bousen-1, teda na takej, na akej sa práve nachádzal.

      Modrastý pruh dymu stúpal rovno a rýchlo z cigary, ktorú držal medzi palcom a ukazovákom pravej ruky, zatiaľ čo sa snažil prejsÅ¥ 4,2 AJ1 , ktoré ho eÅ¡te stále oddeľovali od cieľa. Napriek tomu, že takéto cesty prekonával už niekoľko rokov, kúzlo temnoty okolitého priestoru prebodávaného miliardami hviezd eÅ¡te vždy dokázalo upútaÅ¥ jeho myÅ¡lienky. Veľký elipsovitý otvor, presne pred jeho sedadlom, mu poskytoval kompletný výhľad v smere jazdy a on ostával eÅ¡te vždy ohúrený tým, že toto jemné silové pole ho dokáže ochrániÅ¥ pred chladom hviezdneho priestoru a zabraňuje náhlemu úniku vzduchu von, kde by ho nasalo absolútne vákuum zvonku. SmrÅ¥ by bola určite okamžitá.

      Zhlboka sa nadýchol z dlhej cigary a zadíval sa do holografického hľadáčika pred sebou, v ktorom videl unavenú a neoholenú tvár Petriho, svojho druha na tejto výprave, ktorý na druhej strane lode opravoval riadiaci systém odpadového potrubia. Chvíľku sa bavil na tom, ako sa tvár zdeformovala, keď do hľadáčika vyfúkol práve vdýchnutý dym a vytvoril tak vlnivý pohyb pripomínajúci zmyselné pohyby tanečníc, ktoré tak často navÅ¡tevoval pri svojich návratoch do svojho rodiska a keď si mohol užívaÅ¥ zaslúžený oddych.

      Petri, jeho priateľ a spoločník pri dobrodružstvách, mal už takmer tridsaÅ¥dva rokov a toto bola