Danilo Clementoni

Návrat


Скачать книгу

znejúca v pozadí pomáhala vytvárať magickú atmosféru. Elisa, osvetlená troma sviečkami stojacimi v strede stola, bola nádherná. V jej vlasoch boli odlesky zlatej a medenej farby a jej pleť bola hladká a opálená. Jej prenikavé oči mali farbu zelenej hlbočiny. Mäkké pery sa pomaly snažili oddeliť kúsok jesetera od kosti, ktorú držala medzi prstami. Bola taká zvodná.

      Elisa si nenechala ujsÅ¥ slabú chvíľku plukovníka. Položila kosÅ¥ na okraj taniera a s dávkou nedbanlivosti si oblizla najprv ukazovák, potom aj palec. Mierne sklonila hlavu a pozerala sa naňho tak intenzívne, že Jack mal pocit, že mu srdce ide vyskočiÅ¥ z hrude a skončí priamo v tanieri.

      Zbadal, že už nemá situáciu pod kontrolou a, predovÅ¡etkým, že už nemá pod kontrolou seba samého a okamžite sa snažil pozbieraÅ¥ sa. Bol už dosÅ¥ starý na to, aby sa správal ako zaľúbený pubertiak, ale to dievča malo v sebe niečo, čo ho nenormálne priÅ¥ahovalo.

      Nabral dych, pošúchal si tvár rukami a skúsil povedaÅ¥: „Čo povieÅ¡, skúsime dojesÅ¥ aj posledný kúsok?“

      Usmiala sa, zobrala rukou kúsok zostávajúceho jesetera, mierne sa zdvihla zo stoličky, natiahla sa smerom k nemu a podala mu kúsok k ústam. V tejto polohe jej výstrih zvýraznil kypré poprsie. Jack, očividne v rozpakoch, zobral do úst naraz celý kúsok, ale bez toho, že by sa perami dotkol jej prstov. Jeho vzruÅ¡enie narastalo. Elisa sa s ním zahrávala ako mačka s myÅ¡ou a Jack sa tomu nedokázal nijako ubrániÅ¥.

      Potom, s výrazom nevinného dievčatka si Elisa znovu pohodlne sadla a, ako keby sa vôbec nič nestalo, rukou privolala vysokého a chudého čaÅ¡níka, ktorý sa ihneď priblížil k stolu.

      â€žMyslím, že nadiÅ¡la chvíľa na dobrý kardamómový čaj. Čo povieÅ¡, Jack?“

      Jack, ktorý sa eÅ¡te neprebral z predchádzajúcej situácie, zakoktal niečo ako „vlastne áno, ok...“ A kým si upravoval sako a snažil sa znovu nadobudnúť kontrolu, dodal: „Myslím, že je vynikajúci na zažívanie.“

      Uvedomil si, že to, čo povedal, bolo smieÅ¡ne, ale v tom momente mu nič iné nenapadlo.

      â€žBolo to vÅ¡etko skutočne krásne, Jack, krásny večer, ale nezabúdajme na hlavný dôvod nášho stretnutia. Musím ti niečo ukázaÅ¥, pamätáš sa?“

      Plukovník v tej chvíli myslel na vÅ¡etko, len nie na robotu. V každom prípade vÅ¡ak mala pravdu. IÅ¡lo o oveľa dôležitejÅ¡ie veci ako jeden hlúpy flirt. Ale pravdou bolo aj to, že jemu sa ten flirt vôbec nezdal hlúpy.

      â€žIste,“ odpovedal, snažiac sa nadobudnúť znovu autoritatívny výraz. „Som skutočne zvedavý, čo si odhalila.“

      TlsÅ¥och, ktorý v neďaleko zaparkovanom aute vÅ¡etko počúval, vyhŕkol: „To je ale opica. VÅ¡etky ženy sú rovnaké. Najprv Å¥a pobláznia, aby sa ti zdalo, že stúpaÅ¡ ku hviezdam a potom Å¥a nechajú tak.“

      â€žMyslím, že tvojich desaÅ¥ dolárov sa čoskoro ocitne v mojom vrecku,“ odvetil chudý a schuti sa zasmial.

      â€žAby som pravdu povedal, mne je to úplne fuk, koho si naÅ¡a doktorečka zoberie do postele. Nezabúdaj, že sme tu na to, aby sme zistili, čo vie.“ A kým si hľadal pohodlnejÅ¡iu polohu na sedadle, pretože ho už začal pobolievaÅ¥ chrbát, dodal: „Mali sme vymyslieÅ¥ aj spôsob, ako umiestniÅ¥ do toho lokálu aj takú malú Å¡ikovnú telekameru.“

      â€žHej, a najlepÅ¡ie pod stolom, aby si sa mohol pozeraÅ¥ aj na jej stehná.“

      â€žDebil. Kto bol ten hlupák, čo si Å¥a vybral pre túto úlohu?“

      â€žNáš šéf, kamarát môj. A odporúčam ti neurážaÅ¥ ho, pretože aj on vie, ako a kam umiestniÅ¥ mikrofóny a nemyslím, že by mal nejaký problém namontovaÅ¥ ich aj v tomto aute.“

      TlsÅ¥och až podskočil a chvíľku sa mu zdalo, že mu prestalo biÅ¥ srdce. Snažil sa postupovaÅ¥ v kariére a uraziÅ¥ svojho priameho nadriadeného by neviedlo k úspechu.

      â€žPrestaň trepaÅ¥,“ povedal a snažil sa obnoviÅ¥ profesionálny výraz. „Snaž sa robiÅ¥ si dobre svoju robotu a dúfajme, že sa na základňu vrátime s niečím konkrétnym.“ Po tomto zhodnotení uprel zrak do diaľky a sledoval nejaký nedefinovaný bod v tme za mierne zahmleným oknom.

      Elisa vytiahla z kabelky svoj vreckový počítač, položila ho na stôl a začala s prezeraním fotiek. Zvedavý plukovník sa snažil natiahnuÅ¥, aby zazrel aspoň niečo, ale uhol, pod ktorým videl obrazovku, mu to nedovolil. Keď naÅ¡la, čo hľadala, Elisa sa zdvihla a sadla si vedľa neho.

      â€žTakže,“ začala Elisa, „pohodlne sa usaď, pretože príbeh je veľmi dlhý. Budem sa snažiÅ¥ zostručniÅ¥ ho ako sa len bude daÅ¥.“

      Ukazovákom sa rýchlo posúvala po obrazovke, na ktorej sa ukázala tabuľka s vyrytými čudnými znakmi a klinovými nápismi.

      â€žToto je fotka jednej z tabuliek, ktoré boli nájdené v hrobe kráľa Balduina II v Jeruzaleme,“ pokračovala Elisa, „o ktorom sa predpokladá, že bol prvým človekom, kto v roku 1 119 otvoril jaskyňu Macpela, nazývanú aj Jaskyňa Patriarchov, kde by mal byÅ¥ pochovaný Abrahám a jeho dvaja synovia Izák a Jakub. Tieto hrobky by sa mali nachádzaÅ¥ pod zemou na mieste, kde sa dnes nachádza takzvaná MeÅ¡ita alebo Abrahámova svätyňa v Hebrone v Predjordánsku.“ A ukázala mu fotografiu meÅ¡ity.

      â€žV hrobkách,“ pokračovala Elisa, „vraj kráľ naÅ¡iel, okrem nespočetného množstva rôznych predmetov, aj niekoľko tabuliek, ktoré mali patriÅ¥ Abrahámovi. Dokonca sa tvrdí, že by to mohol byÅ¥ určitý druh denníka, ktorý si Abrahám písal a do ktorého zaznamenával najdôležitejÅ¡ie chvíle svojho života.“

      â€žNiečo také ako zápisník z ciest?“ skúsil uhádnuÅ¥ Jack, dúfajúc, že si troÅ¡ku Å¡plhol.

      â€žV určitom zmysle áno, vzhľadom na to, že na tú epochu preÅ¡iel riadny kus cesty.“

      Elisa sa posunula na ďalÅ¡iu fotografiu a pokračovala s výkladom. „Najväčší odborníci na jeho jazyk a spôsoby grafického vyjadrovania v tej dobe sa snažili preložiÅ¥ vytesané texty na tejto tabuľke. Názory na preklad niektorých častí sa, samozrejme, líšil, ale vÅ¡etci súhlasili s tým, že toto,“ a pri týchto slovách zväčšila detail fotografie, „možno preložiÅ¥ ako „truhlica“ alebo ako „Božská amfora“. Okrem toho tu sú slová ako „pochovávanie“, „tajomstvo“ a „ochrana“, ktoré sú pomerne jasné.“